Štyria- Hospodinovia ? (:-))

Štyria- Hospodinovia ? (:-))

Ezechiel  1)          ---------- Biblia -----------

• 13 Medzi štyrmi bytosťami bolo niečo, čo vyzeralo ako žeravé uhlíky, ako fakle, ktoré sa pohybovali medzi živými bytosťami.
  

  13 Medzi štyrmi bytosťami bolo niečo, čo vyzeralo ako žeravé uhlíky, ako fakle, ktoré sa pohybovali medzi živými bytosťami.
  13 Medzi štyrmi bytosťami bolo niečo, čo vyzeralo ako žeravé uhlíky, ako fakle, ktoré sa pohybovali medzi živými bytosťami.
  13 Medzi štyr­mi bytosťami bolo niečo, čo vy­zeralo ako žeravé uhlíky, ako fak­le, ktoré sa po­hybovali medzi živými bytosťami.  
•  
•  

1 V tridsiatom roku, piateho dňa štvr­tého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, ot­vorili sa nebesá a mal som videnia od Boha. 2 Piateho dňa toho is­tého mesiaca — bol to piaty rok po od­vedení kráľa Jójakina do zajatia — 3 jas­ne za­znelo slovo Hos­podina kňazovi Ezechielovi, synovi Búziho, v Chaldejsku pri rieke Kebár. Tam nad ním spočinula ruka Hos­podina. 4 Videl som, ako sa pri­hnal búr­livý vietor od severu i veľký ob­lak a plápolajúci oheň s jasom do­okola. Upro­stred toho ohňa sa niečo lesk­lo ako mosadz­né zrkad­lo. 5 Z jeho stredu vy­stupovali podoby štyroch živých bytos­tí, ktoré mali rov­naký výzor. 6 Každá mala štyri tváre a každá z nich mala št­voro krídel. 7 Ich nohy boli rov­né, ale chodid­lá boli ako teľacie a jagali sa ako bron­zové zrkad­lo. 8 Pod svojimi kríd­lami na štyroch stranách mali ľud­ské ruky. Mali štyri tváre a ich štyri kríd­la 9 sa na­vzájom dotýkali. Pri chôdzi sa ne­ob­racali, lebo vždy šli tvárou vpred. 10 Spredu vy­zerala ich tvár ako ľud­ská, po pravej strane všet­ky štyri mali leviu tvár, po ľavej strane všet­ky štyri mali býčiu tvár a zo­zadu všet­ky štyri mali or­liu tvár. 11 Také boli ich tváre. Ich kríd­la boli vzopäté na­hor, takže kríd­lami sa vzájom­ne dotýkali a dvoma si za­krývali telá. 12 Všet­ky šli tvárou vpred ta, kam chcel ísť Duch. Keď šli, ne­ob­racali sa. 13 Medzi štyr­mi bytosťami bolo niečo, čo vy­zeralo ako žeravé uhlíky, ako fak­le, ktoré sa po­hybovali medzi živými bytosťami. Oheň vy­dával žiaru a z ohňa šľahali bles­ky. 14 Živé bytos­ti po­behovali sem a tam, takže vy­zerali ako bles­ky. 15 Keď som hľadel na tie živé bytos­ti, pri každej som videl po jed­nom kolese na zemi. 16 Vzhľad kolies a ich zhotovenie pri­pomínali lesk drahokamu a všet­ky štyri mali tú is­tú podobu. Zhotovené boli tak, že vy­zerali akoby koleso bolo v kolese. 17 Moh­li ísť na všet­ky štyri strany, v chode sa ne­ob­racali. 18 Mali bah­ry a videl som, že ich bah­ry boli do­okola pl­né očí na všet­kých štyroch kolesách. 19 Keď živé bytos­ti šli, po­hybovali sa aj kolesá vedľa nich. Keď sa živé bytos­ti vznies­li zo zeme, vznies­li sa aj kolesá. 20 Kam chcel ísť Duch, ta sa po­hli aj kolesá. Vznies­li sa súčas­ne, lebo Duch bytos­tí bol v kolesách. 21 Keď šli bytos­ti, po­hli sa aj kolesá. Keď bytos­ti za­stali, za­stali aj kolesá. Keď sa vznies­li zo zeme, vznies­li sa aj kolesá, lebo Duch bytos­tí bol v kolesách. 22 Nad hlavami živých bytos­tí bolo čosi ako pev­ná klen­ba, ktorá bola les­kom podob­ná ligotavému kryštálu a bola rozp­res­tretá zhora nad ich hlavami. 23 Pod klen­bou boli ich kríd­la roz­päté, pričom jed­no sa dotýkalo druhého. Dve kríd­la každej bytos­ti za­krývali ich telá. 24 Keď šli, počul som šum krídel ako hučanie veľkej vody, ako hlas Všemohúceho, ako hluk vojen­ského tábora. Keď bytos­ti za­stali, zvesili kríd­la. 25 Vždy, keď za­znel hlas sponad klen­by, ktorá bola nad ich hlavami, za­stali a zvesili kríd­la. 26 Zhora nad klen­bou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, ktorý vy­zeral ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora po­stava, ktorá vy­zerala ako človek. 27 Po­tom som videl lesk, akoby lesk mosadz­ného zrkad­la, ktorý vy­zeral ako oheň aj zvon­ka aj zvnút­ra až hore k miestu, ktoré vy­zeralo ako bed­rá. Avšak ďalej od mies­ta, ktoré vy­zeralo ako bed­rá, videl som niečo podob­né ohňu, čo bolo ob­klopené jagotom. 28 Vy­zeralo to ako dúha, ktorá býva na ob­laku za daždivého dňa. Tak vy­zerala podoba slávy Hos­podina. Keď som ju videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý ma oslovil. 

11 Také boli ich tváre. Ich kríd­la boli vzopäté na­hor, takže kríd­lami sa vzájom­ne dotýkali a dvoma si za­krývali telá.

 

V tak dávnych dobách slnečné panely , kolektory,     ktoré vyzerajú ako krídla? Hmmm?