Vážení rodáci a deti zeme, je na čase si povedať ďalšiu rozprávku.
Bola raz jedna veľká nákaza ,ktorá zmenila svet. No, ale poďme pekne od začiatku.
V dobách dávno minulých, keď bola zem pustá a prázdna sa skupina rozsievačov alebo podľa písma božích synov rozhodla umiestniť svoj projekt na túto zem. Tak nejak sa to začalo. Nebudeme si rozprávať o tom ako Anunaki Ellohym a Nefilim a Ninnti (genetička dcéra boha ANU ponúkla svoju DNA na stvorenie tela človeka, do ktorého sa vkladá božská častica, ktorá sa v rotácii životov vyvíja v slobodnej vôli a žije vlastným životom. v raji.
Ako správny rodič dohliada na svoje deti tak aj naši stvoritelia tela a celého projektu v určitých cykloch dohliadajú na svoje dielo pod menom syn človeka. Posledná zmienka keď prišli na kontrolu svojho diela je opísaná v Jóbovi. Prišiel s nimi aj správca vesmíru menom Satan. No a synovia boží teda stvoritelia tohoto projektu sa začali chvastať pred správcom, aké dielo uskutočnili. Pýcha veliká z nich išla a tak správca ich požiadal, aby ich synovi odobrali hojnosť a zdravie či ich bude milovaťa nenávidieť. Nuž, tak sa aj stalo Človek Jób išiel do skúšobného procesu, či môže byť vpustený na vyššiu uroveň presnejšie k vyspelejším civilizaciam.
Vo všeobecmosti sa nadáva na správcu, že on môže za to, že človek podstupuje takúto skúšku. Buďme trochu spravodliví, on sa iba spýtal či tento projek skutočne obstojí. Rodičia, teda synovia boží (rosievači) sa postarali o to, aby bol človek preskúšaní.Odovzdali človeka do skúšky Satanovi a požiadali ho, aby rukou na človeka nesiiahal. V praxi to znamená nie fyzicky iba duchovne. Uvedomme si ,že sme božie deti a v každom z nás sa nachádza častica stvoriteľa. Je to tá večná podstata včetkého toho čo JE, lebo, všetko iba JE.
Skúsme si predstaviť lásku. Ako si môžeme predstaviť niečo, keď nevieme čo to vlastne je. Čo je láska? Láska je STAV jednoty , uvedomenia si, že SOM. Musí nastúpiť zvedavosť a položená otázka . Kto JA SOM??? Uvodomujem si, že SOM iba JA a všetko čo pozorujem je zo mňa ALE to nie som JA.. Pre lepšie pochopenie pozorujem sa v zrkadle , ale v tom zrkadle to nie som ja, iba môj odraz.Stvoriteľ všetkého je vedomý pozorovateľ toho čím v skutočnosti nieje, ale vidí sa v tom. Inak to povieme, svetlo si neuvedomuje, že je svetlo, do momentu pokiaľ niečo neosvieti..Osvetľuje to, čím v skutočnosti nie je, ale vidí sa v tom osvetlovaní. Ešte inak. Predstavme si čistý papier. Na papieri je všetko a jedno porekadlo je , že papier znesie všetko! To je tá láska! Je to tá láska čo všetko znáša a všetko vydrží. Bez papiera sa nedá nič zrealizovať. Všetko osvetlené čo vychádza z neho, dostáva do vienka svetlo, v tomto prípade papier.Musí zobrať niečo tmavé ,čo si dokáže predstaviť a načmára na ten papier a v zápätí tú čmáranicu alebo kresbu pozoruje. Uvedomme si, že to čo je na našom papieri je naša kresba, naša voľba. To preto ,tiež sme božie deti. Ale bez papiera niet kde kresliť. Ten čistý nepopísaný papier je stvoriteľ a na ňom presnejšie v ňom sa všetko odohráva. To je skutočný otec, ktorý je v nás a všetko ostatné je v ňom.
Predstavme si, že otec má firmu a dvoch synov. Jeden je dobručký a poslušný ťuťko. Ďalší je lapaj,neposlušný, skúša všetko možné aj nemožné. Ničí pri pokusoch teda kresbách všetko. Hádže rukou a opúšťa rodinný podnik, v tomto prípade ten pomyselný papier, na ktorom sa dá kresliť. Jeho túžba napodobniť otca je tak veľká, že počmára celý papier a už nieje kde kresliť. Nuž, spadol hlboko. Zostala mu iba čierna machuľa . No a v zúfalstve, že čo teraz, keď už niet kde kresliť a všetko je jedna veľká čierna machuľa si uvedomil ,že v rodinnej firme mu bolo lepšie a tak sa rozhodol vrátiť k otcovi a požiadať ho o vygumovanie papiera a odpustenie. Láskavý otec ho samozrejme prijal. Otec chcel iba pozorovať to, čo osvetluje a rozhodol sa odovzdať firmu jednému zo synov. Ktorému synovi by ste odovzdali klúče od firmy, tomu ťuťkovi čo nič neskúsi alebo tomu, čo sa poučil na vlastných chybách? Za seba poviem, že tomu, čo má skúsenosti. Dnes vlasníkom firmy je ten, čo sa poučil na vlestných chybách. Otec stvoriteľ ďalej pozoruje a riadenie správneho a spravodliveho chodu spravuje ten polepšení syn. Meno správcu je, no detičky božie ako sa volá ? Áno ! Satanael.
Pohyb.
Aby otec mohol pozorovaťsám seba a vidieť sa v tom, čim nie je, zabezpečuje správca a kontrolór stvorenia. Udržuje rovnováhu ,stvoril falošné svetlo. Ten papier, na ktorom môžu kresliť nižšie úrovne bytia,teda dietok božich.
Takže, dnes už poznáme správcu a "boha" a samozrejme otca stvoriteľa.Stvoriteľa nikto nikdy nevidel, preto, že je to prázdnota, Svetlo, z ktorého všetko pochádza. Je to čistý nepopísaný papier. Svetlo tohoto sveta.Správca je iba nosičom svetla, presnejšie odrazom svetla . Tlmí silu lásky . Môžeme povedať, že je transformátor pre nižšiu úroveň svetla . Tak veru tak. Niekoľko tisíc voltov nemôže zniesť 12 a ani 220 voltová žiarovka. Zoškvrčí celá ako v ohni pekelnom. :)))
Ako funguje firma dnes? Perfektne ! No, ako pre koho.
Čo si kreslíme a venujeme tomu pozornosť, to aj zažívame. Nákaza, čipovanie, znak šelmy menom človek, egoista . To všetko sme si nakreslili detičky božie. Bez znaku šelmy nebudeme môcť kupovať ani predávať, ba dokonca ani vyniesť smeti, to sa deje u nás. neoznačenú nádobu nám neodvezú. Možno by bolo dobré začať kresliť niečo krajšie. No ale čo??? Raj?
Ako na to ? Jednoducho! Začnime kresliť pekný svet, zaslúbenú zem. Je to na nás . Vložme do kolektívneho vedomia stály príjem a poďme vysádzať, lesy, lúky, na ktorých sa hrajú naše deti. Venujme pozornosť tomu peknému spravodlivému, ale nie BOJOVANIU. Človek, šelma, nevychovanec, ktorý nevie čo je láska, má stále chuť bojovať proti tomu a tam tomu. bojovať za niečo = podľa jeho názoru a len jeho pravda je pravdou. Dopočul sa tento EGOISTA ,že pravda nás oslobodí. Nuž a tak bojuje za pravdu. Nepochopil, čo je v skutočnosti pravda.
Hm, tadiaľ cesta nevedie. Ale vedie len do veľkej tmy. Múdry človek vie preskočiť vlastný tieň. Je to jednoduché, otočme sa do svetla a začnime kráčať. Tiene nás budú nasledovať a nie prenasledovať.Odložme strach z toho, že niečo nás prenasleduje, sú to naše tiene. Nemusíme sa tieňov báť. To sú naše kresby a ideme ich dať vygumovať otcovi, aby náš papier bol čistý. Aj Nostradámus končí svoje pravdepodobnosti čistými listami, je to na nás, či budeme žiť v strachu, alebo v radosti. Hospodárovi je jedno čo sa vyrába vo firme. Dôležitý je pohyb, aby otec mal čo pozorovať. Kreslime niečo pekné a nie to, čo sme kreslili doteraz.
enoch
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára